×
Mestá čelia vážnym bezpečnostným problémom, keďže technológie hobby dronov sa neustále zdokonaľujú a znižujú sa ich ceny. Zlomyseľní páchateľia ich začali využívať na rôzne účely, ako špehovanie ľudí, prepašovanie tovaru cez hranice a dokonca narušovanie kritickej infraštruktúry, ako sú napríklad elektrické siete. Stačí sa pozrieť na to, čo sa v poslednej dobe deje na letiskách – podľa nedávnych údajov stúpli správy o nebezpečných dronoch, ktoré letia tam, kde by nemali, o takmer 140 % po roku 2020. A približne každý štvrtý z týchto incidentov zahŕňal drony prepravujúce nebezpečné náklady, ktoré mohli byť použité na dopravu bômb alebo na pašovanie zakázaného tovaru do uzavretých oblastí. Tieto incidenty už nie sú len čísla v tabuľke.
Výpadok v roku 2018 na letisku Gatwick ilustruje zraniteľnosť mestských oblastí – jediný neoprávnený dron zastavil 1 000 letov, čo spôsobilo straty vo výške 75 miliónov dolárov. Podobné rušenia sa teraz týždenne vyskytujú na športoviskách a vládnych budovách, kde drony unikajú pred detekciou tak, že lietajú pod pokrytím radaru alebo napodobňujú signatúry vtákov.
Regulátori čelia výzve umožniť prospešné aplikácie dronov – ako sú núdzové dodávky a kontrola infraštruktúry – zároveň však musia zabrániť ich zneužitiu. Rámec integrácie do vzdušného priestranstva FAA z roku 2023 vyžaduje sledovanie všetkých dronov nad 250 g v reálnom čase, čo však predstavuje zaťaženie pre malých prevádzkovateľov, no neodrádza zlomyseľných aktérov používajúcich modely pod 250 g.
Vo dnešných mestách vyžaduje hľadanie dronov kombinovanie rôznych snímacích technológií, pretože bežné metódy nestačia v boji proti všetkému pozadnému šumu a prekážkam. RF skenery zachytávajú rádiové signály ovládajúce drony, zatiaľ čo radar sleduje, kde sa pohybujú v preplnených mestských oblastiach. Tepelné kamery prichádzajú do úvahy, keď klesá viditeľnosť, a zisťujú teplo vydávané lietajúcimi zariadeniami aj v noci, keď je všetko ostatné v tme. Niektoré testy z minulého roka zistili, že systémy, ktoré tieto prístupy kombinujú, zachytia malé drony vážiace menej ako 2 kilogramy približne 92-krát z 100, zatiaľ čo bežný radar zvládne okolo dvoch tretín týchto detekcií.
Moderné AI systémy dokážu dnes spracovať vstup z aspoň siedmych rôznych druhov snímačov, ako napríklad zvukové detektory a kamery rozpoznávajúce obrázky. Keď všetky tieto snímače pracujú spoločne, znížia tie otravné falošné výstrahy spôsobené letiacimi vtákmi alebo náhodným odpadkom, ktorý vítr odnáša. Podľa Správy o bezpečnosti v mestskom vzduchu za rok 2024 takáto kombinácia eliminuje približne 83 % takýchto chýb. Strojové učenie týchto systémov bolo trénované na údajoch zo viac než 10 tisíc skutočných letov dronov. Čo to znamená? Bezpečnostné systémy teraz dokážu pomerne rýchlo rozpoznať, či sa vo vzduchu nachádza bežný doručovací dron plnia svoju úlohu, alebo niečo, čo by mohlo predstavovať riziko v blízkosti miest, kde je bezpečnosť najdôležitejšia.
Moderné obranné systémy dokážu spustiť protiopatrenia menej ako za sekundu po zistení hrozby, čo je približne trikrát rýchlejšie, ako dokážu ľudia zareagovať manuálne. Reakčná škála začína jednoduchými opatreniami, ako je rušenie GPS pri základných konzumných dronoch, až po zložitejšie metódy, napríklad cieľavedomé rušenie rádia pre profesionálne zariadenia. Približne 40 percent mestskej ochrany v súčasnosti využíva automatizované systémy na zastavenie neoprávnených letov v blízkosti citlivých miest. Napriek tomu však existujú stále pravidlá, ktoré obmedzujú určité druhy fyzických zásahov v oblastiach, kde žijú a pracujú bežní ľudia, čo vytvára istý druh situácie typu Catch-22 pre bezpečnostné tímy, ktoré sa snažia vyvážiť efektívnosť a obavy o verejnú bezpečnosť.
Riziko pre mestskú infraštruktúru zo strany nebezpečných dronov sa v súčasnosti stáva vážnou obavou. Objekty ako elektrárne, úpravne vody a dopravné uzly potrebujú sofistikované obranné systémy, ktoré kombinujú radarovú technológiu, detektory rádiových frekvencií a optické snímače, aby zabránili udalostiam ako sú odhadzovanie zásielok, špehovanie alebo zrážky vo vzduchu. Mnohé veľké letiská teraz využívajú tepelné kamery spolu s bežným monitorovaním leteckého prevádzku, aby zachytili tých otravných malých lietajúcich strojov, ktoré sa vznášajú okolo dráh v noci, keď je viditeľnosť nízka. Ak sa pozrieme na prístavy, bezpečnostné tímy zvyšujú svoju úroveň ochrany pomocou viacvrstvových zabezpečovacích opatrení. Podľa nedávnych údajov z Prieskumu mestského zabezpečenia zverejneného vlani, takmer sedem z desiatich prevádzkovateľov základných služieb uviedlo nejaký pokus o inváziu dronom za posledných osemnásť mesiacov. To je dosť znepokojujúce, ak zvážime, čo by sa mohlo stať, keby sa niekomu podarilo prekonať tieto obranné systémy.
Mestá preplnené ľuďmi vyžadujú špeciálne prístupy, ktoré zachytia to dôležité, ale nevyvolávajú poplach kvôli ničomu. Dnešné mestské dátové centrá začali nasadzovať skenery RF s frekvenčným skákavaním, aby mohli sledovať všetky šifrované komerčné drony, ktoré okolo nás lietajú. Pri mostoch a tuneloch je dôraz na pokrytie vertikálneho priestoru, keďže väčšina hrozieb prichádza nízko zvnútra, kde nesmú byť prerušenia premávky. A čo elektrárne? Tie sa stávajú chytrom pomocou nástrojov umelej inteligencie, ktoré rozpoznajú bežné doručovacie drony od tých problematických. Technológia funguje celkom dobre – podľa testov je presnosť na úrovni 90 percent, aj keď nikto netvrdí, že by bola dokonalá.
Podujatia v metropolitných mestách, ktoré sú preplnené ľuďmi, čelia vážnym rizikám z nebezpečných dronov. Už sme videli všetko – od dronov špehujúcich ako paparazzi na koncertoch až po skutočné blízke stretnutia, kde museli záchranárske vrtuľníky uskakovať pred dronmi vo vzduchu. Väčšina priestorov teraz začala inštalovať sofistikované detekčné zariadenia. Používajú snímače rádiových frekvencií spolu s termovízorovými kamerami na sledovanie oblasti okolo pol kila okolo priestoru podujatia. Ale podľa nedávnej bezpečnostnej kontroly z roku 2024 stále približne 4 z každých 10 organizátorov podujatí nedokáže rozlíšiť medzi dronmi používanými ako hobby a skutočnými problémovými dronmi, keď je vo vzduchu príliš veľa letov.
Mestské riadenie vzdušného priestoru čelí vážnym prekážkám kvôli prekrývajúcim sa jurisdikciám a staromódnej politike, ktorá už jednoducho nefunguje. Mestá od Miami na juhu až po Soul v Ázii nemali inú možnosť ako zaviesť vlastné miestne pravidlá pre drony, keďže neexistuje žiadny celoštátny rámec. Niektoré nové predpisy teraz vyžadujú evidenciu sledovania v reálnom čase pre ťažšie drony nad 250 gramov, ale pravdou je, že nikto tieto pravidlá skutočne neuplatňuje jednotne. Letiská a hlavné dopravné uzly začínajú experimentovať so systémami využívajúcimi umeleú inteligenciu. Tieto nástroje dokážu rozpoznať drony porušujúce pravidlá, a zároveň umožnia bežný prevádzku legálnych podnikateľských letov, čo je povedať škoda, dosť pôsobivé.
Zabezpečenie podpory ľudu pre opatrenia proti dronom závisí od správneho vyváženia medzi bezpečnosťou a rešpektovaním osobného priestoru. Podľa prieskumu Urban Governance z roku 2023, približne dve tretiny ľudí súhlasia s možnosťou detekcie dronov v blízkosti škôl, hoci väčšina odmieta rozsiahle monitorovanie v ich štvrtiach. Príkladom je Amsterdam, kde mestské úrady začali testovať online dashboardy zobrazujúce informácie o zachytených dronoch bez toho, aby odhalili ich pôvod alebo presnú polohu. Takáto transparentnosť pomáha budovať dôveru medzi políciou a bežnými používateľmi dronov, zároveň však chráni kritickú infraštruktúru pred neželanými zásahmi. Holandský model ukazuje, ako môže transparentnosť v skutočnosti znižovať napätie namiesto jeho zvyšovania pri riešení týchto zložitých technologických otázok.
Trh proti bezpilotným lietadlám (C-UAS) sa rýchlo rozširuje a v súčasnosti dosahuje zložitý ročný rast vo výške 42,8 %, a to najmä preto, že mestá po celom svete majú stále väčšie obavy o svoju bezpečnosť. Ochrana je v mestských oblastiach obzvlášť potrebná, keďže z mnohých dôležitých budov a objektov môže hroziť nebezpečenstvo kvôli dronom, ktoré sa priblížia príliš blízko. Podľa nedávnych správ takmer sedem z desiatich operátorov vlani zažilo nejaký druh neoprávneného vniknutia dronu. V dôsledku toho začali vládne agentúry aj podniky výrazne investovať do pokročilých technológií na detekciu, ktoré spájajú viacero snímačov. Okrem toho vytvárajú špeciálne zariadenia, ktoré sú špeciálne prispôsobené na boj proti dronom v preplnených mestských oblastiach, kde tradičné metódy už nefungujú tak dobre.
Podľa Grand View Research budú mestá do roku 2027 míňať približne 3,2 miliardy dolárov na technológiu proti dronom, pričom sa bude tento trh každoročne zvyšovať približne o 26,5 %, keďže neustále vznikajú nové hrozby. Spojené štáty a Kanada sú už teraz v popredí, keďže si približne 34 % svetového trhu, pretože tieto systémy nasadzujú na hlavných letiskách a veľkých športoviskách už niekoľko rokov. Zároveň umeleá inteligencia zjednodušuje rozpoznávanie týchto malých dronov, ktoré klasické radarové systémy často prehliadnu – niečo, čo sa jasne ukázalo počas viacerých blízkych incidentov vlani, keď hobby drony márne skončili nárazom do komerčných lietadiel počas štartu a pristátia.
